You are here

Aké zručnosti ITP potrebujete?

Expertíza, ktorú potrebujú profesijní poradcovia na prácu s informáciami o trhu práce, súvisí s vyhľadávaním ITP, hodnotením ich kvality, integráciou ITP do poradenských aktivít a prispievaním k zlepšovaniu nástrojov ITP pre celoživotné poradenstvo.

Poradcovia by mali mať nasledujúce vedomosti a vedieť vykonávať nasledujúce úlohy: 

  • Byť oboznámení s konceptom ITP pre celoživotné poradenstvo
  • Byť oboznámení s rôznymi pracovnými prostrediami: verejný sektor, súkromný sektor, podnikanie
  • Hľadanie a nachádzanie ITP
  • Overovanie zdrojov ITP: ktoré zdroje sú spoľahlivé a vysokej kvality
  • Vytváranie jednotného vstupného bodu, portfólia kľúčových zdrojov ITP, ktoré im pomáhajú v každodennej práci
  • Výber vhodných informácií o trhu práce pre rôzne skupiny klientov
  • Porozumenie a interpretácia ITP
  • Odkazovanie jednotlivcov na kvalitné zdroje a nástroje
  •  Inštruktáž jednotlivcov, ako používať ITP samostatnejšie
  • Radenie klientom na základe ITP (voľba ITP a efektívne narábanie s ITP pre klientov)
  • Zručnosti IKT: digitálna gramotnosť a nové komunikačné návyky, …porozumenie, ako používatelia zapájajú nové technológie do svojich životov a ako príslušne upraviť šírenie ITP
  • Práca s novými spôsobmi komunikácie, práca s novými technológiami

Ako tieto zručnosti nadobudnúť? Existuje niekoľko rôznych spôsobov, ako sa učiť a držať krok s aktuálnymi informáciami, napríklad:

  • Základné pochopenie ITP pre poradenstvo môžete získať používaním tohto súboru nástrojov a výcvikových materiálov, na ktoré sa súbor nástrojov odkazuje
  • Môžete sledovaťworkshopy, semináre o tematikách trhu práce. Môžu ich organizovať sektorové združenia, personálne agentúry, verejné služby zamestnanosti atď. Okrem toho môžete sledovať ďalšie školenia v rámci či mimo vašej organizácie. Ďalšie aktivity poskytujú siete odborníkov v oblasti profesijného poradenstva. Zdieľať skúsenosti s profesijnými poradcami v rámci i mimo vašej organizácie je zaujímavé.
  • Predošlé skúsenostiako poradca v zamestnaní alebo z iného druhu práce môžu prísť mimoriadne vhod
  • Vytváranie siete: udržiavanie kontaktu s miestnymi zamestnávateľmi a sieťami zamestnávateľov je ďalší spôsob, ako držať krok s trhom práce v regióne a rozšíriť sieť informácií o trhu práce daného profesijného poradcu. Zapojte sa do miestnych partnerstiev v zamestnanosti, pracujte so združeniami v sektore, pracujte so súkromnými aj verejnými personálnymi agentúrami, doplnkové kurzy, podeľte sa o skúsenosti s inými poradcami, návštevy firiem atď. 
  • Ďalším prvkom, ktorý prispieva k rozvíjaniu zručností, je sebahodnotenie. Pokúste sa zistiť, čo vo vašej poradenskej praxi v oblasti integrácie informácií o trhu práce funguje najlepšie. Čo nefunguje? Prečo? Tieto poznatky vám môžu pomôcť zlepšiť sa vo využívaní ITP pri celoživotnom poradenstve. 
  • Ak nie je úroveň odbornosti týkajúcej sa ITP vo vašej organizácii dostačujúca, upovedomte vedenie o dôležitosti investície do zručností a kompetencií, ktoré súvisia s používaním a integrovaním informácií o trhu práce.
 
INICIATÍVY ZAPOJENIA PODPORY ITP PRE PROFESIJNÝCH PORADCOV 
 
INICIATÍVY CELOŽIVOTNÉHO PORADENSTVA S VÝRAZNOU ÚČASŤOU MIESTNYCH ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

Informácie o trhu práce by mali byť zmieňované ako kľúčová úloha alebo zručnosť v profiloch zamestnaní a popisoch práce profesijných poradcov. Profil zamestnania zostavený Cedefopom nájdete v dokumente, ktorý je odkazovaný tu. Informácie o trhu práce sú tiež kľúčovým prvkom Európskych pokynov o celoživotnom poradenstve. 

Aký je teoretický základ celoživotného poradenstva, IKT a ITP?

Prístupy poradcov k celoživotnému poradenstvu odrážajú teoretické prístupy. Podrobnejšie informácie o pôvode týchto prístupov sú cenné a pomôžu vám zasadiť vašu úlohu v tomto odbore do kontextu. Nový výskum navyše môže priniesť nové poznatky. Ak máte záujem, môžete prácu rôznych expertov v odbore sledovať prostredníctvom publikácií, konferencií, blogov, ...

Nižšie si môžete pozrieť niekoľko zaujímavých postrehov od akademických odborníkov.

Typológia zdrojov založených na IKT pre celoživotné poradenstvo

Existujúce európske zdroje založené na IKT v oblasti profesijných informácií a poradenstva typovo klasifikoval Offer podľa modelu DOTS, ktorý vyvinuli Law & Watts (1977).

Offer, M., 1997, A Review of the Use of Computer-Assisted Guidance and the Internet in Europe, National Centre for Guidance in Education, Dublin.

OECD, Watts, A.G, 2001. The Role Of Information And Communication Technologies In An Integrated Career Information And Guidance System

 
TYPOLÓGIA ZDROJOV ZALOŽENÝCH NA IKT PRE CELOŽIVOTNÉ PORADENSTVO

Učiť sa rozhodovať

Zdroje zamerané na učenie sa rozhodovať zahŕňajú priraďovacie systémy, ktoré používateľom umožňujú spojiť svoj osobný profil s relevantnými vzdelávacími alebo pracovnými príležitosťami. Výsledkom je zoznam príležitostí, ktoré profilu čo najviac zodpovedajú. Okrem toho sú tu zahrnuté aj bezobsahové zdroje pomoci v rozhodovaní, ktoré pomáhajú používateľom systematicky preskúmavať možnosti a pritom sa snažiť udržiavať rovnováhu medzi atraktivitou konkrétnych možností a odhadovanou pravdepodobnosťou, že sa ich podarí dosiahnuť.

Uvedomovať si príležitosti

Zdroje, ktoré sa zameriavajú na uvedomovanie si príležitostí, zahŕňajú napríklad databázy vzdelávacích alebo pracovných príležitostí s ponukou kritérií vyhľadávania, ktoré používateľom umožnia nájsť údaje, ktoré sú pre ich potreby relevantné. Tieto databázy môžu pokrývať: vzdelávacie/výcvikové inštitúcie alebo kurzy; povolania, zamestnávateľov či voľné pracovné pozície; príležitosti dobrovoľníckej práce; informácie o tom, ako začať podnikať. Niektoré obsahujú relevantné informácie o trhu práce týkajúce sa ponuky a dopytu. Existujú aj príklady simulácií práce, ktoré používateľom umožňujú empirickým spôsobom preskúmať konkrétne oblasti zamestnaní.

Sebauvedomenie

Zdroje zamerané na sebauvedomenie sú navrhnuté tak, aby používateľom pomohli zhodnotiť samých seba a vyvinúť si profil, ktorý sa potom dá priraďovať k vyhovujúcim vzdelávacím a pracovným príležitostiam. Tieto zdroje pokrývajú škálu od jednoduchých sebahodnotiacich dotazníkov až po psychometrické testy; zahŕňajú tiež otvorenejšie prístupy založené na „brainstormingu“.

Zistiť, ako na zmenu

Zdroje zamerané na výuku spôsobov dosahovania zmeny pomáhajú používateľom uviesť svoje rozhodnutia do praxe. Môže ísť o podporu pri vytváraní akčných plánovpríprave životopisov, vypĺňaní žiadostí a príprave na pohovory výberových konanízdroje tiež môžu obsahovať pomoc pri zabezpečovaní financovania vzdelávacích príležitostí alebo štartu v podnikaní.

Jednotný vstupný bod

Podľa nedávnej štúdie Manipal City & guilds, ktorá rozoberá proces vytvorenia robustnejšieho a použiteľnejšieho systému ITP v Indii, by mali byť všetky toky informácií/údajov z viacerých zdrojov integrované v spoločnom informačnom systéme. Tento spoločný informačný systém by mal byť prístupný prostredníctvom jedného rozhrania, ktoré je jednoducho prístupné a používateľsky prijateľné (napríklad webový portál). 

 
Príklad zberu veľkého rozsahu zdrojov údajov v spoločnom informačnom systéme

http://www.lmiforall.org.uk/

Manipal city & guilds (2013). Towards a More Effective Labour Market Information System in India. ILO DWT for South Asia & Country Office for India.

Smerom k spoločnému rozvoju (spoločný rýchly posun vpred)

V celoživotnom poradenstve sa sociálne médiá dajú využiť na niekoľko účelov a majú viacero funkcií, ktoré ovplyvňujú dodávané služby, ako ukázali Kettunen et al. (2015). Táto štúdia identifikuje 4 rôzne funkcie sociálnych médií v profesijnom poradenstve. Po prvé, sociálne médiá sa dajú v profesijnom poradenstve využiť na jednoduché dodávanie informácií. Po druhé, keď sa posunieme o krok ďalej, na sociálne médiá je možné nazerať ako na médium komunikácie medzi dvoma ľuďmi. Po tretie, sociálne médiá môžu byť vnímané ako interaktívny pracovný priestor. Po štvrté, sociálne médiá sú vnímané ako prostriedok na spoločný rýchly posun vpred, kde dochádza medzi rôznymi členmi komunity k zdieľaniu expertízy a zmysluplnému spoločnému budovaniu riešení v otázkach kariéry.

Kettunen, J. Sampson, J., Vuorinen, R. (2015). Career practitioners’ conceptions of competency for social media in career services. University of Jyväskylä

Digitálna priepasť

Ďalším dôležitým aspektom, ktorý často vystupuje do popredia v literatúre o všeobecných IKT v celoživotnom poradenstve a konkrétne o sociálnych médiách v poradenstve, je digitálna priepasť (pozri Bimrose et al (2010), Sampson et al. (2015)). Digitálna priepasť prvého stupňa označuje fakt, že medzi rôznymi skupinami populácie existuje priepasť podľa toho, aký majú prístup k počítačom a k internetu. Neustále rozširovanie informačných a komunikačných technológií odhalilo nové nerovnosti, tentokrát v spôsobe, akým sa IKT používajú. Mnohí autori tento fenomén nazvali „digitálna priepasť druhého stupňa“. Tento koncept predpokladá postupný posun v nerovnosti od prístupu k IKT ku využívaniu IKT.

Bimrose, J., Barnes, S. (2010). Labour Market Information (LMI), Information Communications and Technologies (ICT) and Information, Advice and Guidance (IAG): The way forward? Wath-upon-Dearne: UK Commission for Employment and Skills.

Bimrose, J., Barnes, S.-A., & Atwell, G. (2010). An investigation into the skills needed by Connexions personal advisers to develop internet-based guidance. Reading: CfBT Education Trust.

Kettunen, J. Sampson, J., Vuorinen, R. (2015). Career practitioners’ conceptions of competency for social media in career services. University of Jyväskylä

Sociálne médiá v činnostiach aktívnej pomoci

Aktívna pomoc na trhu práce sa dá vnímať ako súbor všetkých druhov činností, ktoré identifikujú a podporujú netradičných „klientov“, ako napríklad občanov, ktorí nie sú zárobkovo činní, neregistrovanú mládež, prisťahovalcov, zdravotne postihnutých atď. Použiť sa dá mnoho metód aktívnej pomoci. Hall, et al. (2015) rozpoznáva sedem rôznych metód aktívnej pomoci v závislosti na intenzite intervencie. 

Sociálne siete môžu poskytnúť prístupný a silný súbor nástrojov na propagáciu a zdôrazňovanie konkrétnych služieb, ako napríklad profesijné poradenstvo. Pracovníci aktívnej pomoci často hlásia, že používajú sociálne médiá ako jeden z najdôležitejších komunikačných kanálov s neregistrovanou mládežou, pretože zvyknú byť „stálym“ prvkom v ich životoch (Hall et al, 2015). Sociálne médiá sa navyše dajú využiť na organizáciu podujatí a majú aj viacero prevádzkových výhod. Sociálne médiá sa dajú rýchlo aktualizovať a prispôsobiť konkrétnej cieľovej skupine v obsahu aj jazyku komunikácie. Táto metóda je nákladovo efektívna, takže umožňuje dostať sa k veľkému množstvu ľudí. Napriek týmto výhodám musia pracovníci zvážiť, že nie všetci jednotlivci majú dostatočné zručnosti počítačovej gramotnosti, aby mohli používať tieto služby.

Hall, AM., Metcalfe, H., Irving, P. (2015) PES practices for the outreach and activation of NEETs. European Commission, DG Employment, Social Affairs and Inclusion, Brussels.

Collapsible section
Collapsed by default